Prevažná väčšina detí sa bežne používanými metódami naučí správne čítať a písať. V školách máme aj určité percento detí, ktoré v dôsledku drobného poškodenia niektorej mozgovej oblasti, prípadne jej nerovnomerného či nedostatočného vývinu, má problémy so zvládaním techniky čítania a písania. Títo žiaci majú zväčša priemernú až nadpriemernú inteligenciu. Tieto poruchy zaraďujeme k tzv. vývinovým poruchám učenia. Vývinovým z toho dôvodu, že ide o poruchy, ktoré sa prejavia až na určitom stupni vývinu zvyčajne vstupom do školy.
Špecifické vývinové poruchy učenia rozdeľujeme na tri základné skupiny:
- vývinová porucha čítania (dyslexia)
- vývinové poruchy písania (dysgrafia, dysortografia)
- vývinová porucha počítania (dyskalkúlia)
Podobných vývinových porúch existuje viacero, no o ďalších, veľmi zriedkavých, sa tu nebudeme zmieňovať.
Dyslexia – vývinová porucha čítania
Nejde o izolovanú poruchu. U dyslektikov sú časté pocity menejcennosti a narušené sebavedomie. Vytvára sa u nich nechuť k čítaniu, často aj k vzdelávaniu ako takému. Dyslektik nie je schopný sa naučiť spájať jednotlivé písmená do slabík a tie do slov. Často si zamieňa podobné písmená (b-d, a-o, u-v, a pod.), pridáva písmená či slabiky na koniec slova, slabiky prehadzuje, nesprávne číta, nerozlišuje dĺžky hlások a pod. Jedným z ďalších charakteristických znakov je to, že nedokáže vôbec, prípadne dokáže len málo porozumieť prečítanému textu, nevie ho primerane reprodukovať. Problémy sa prejavujú v zapamätávaní si informácií vnímaných sluchom v dôsledku narušenej krátkodobej pamäte. Cieľom nápravy dyslexie je dosiahnutie sociálne únosnej úrovne čítania, aby žiak bol schopný sa samostatne vzdelávať a následne vyjadrovať svoje myšlienky.
Dysgrafia a dysortografia – vývinové poruchy písania
„Dysgrafia je poruchou písania, grafomotorického prejavu, neschopnosť správne napodobniť tvary písmen, vynechávanie, resp. pridávanie ich častí či vynakladanie značného úsilia na písanie.“ Dysgrafik si často pri písaní zamieňa tvarovo podobné písmená (napr. o-a, b-l a pod.), zvukovo podobné písmená (t-v, g-k a pod.). Písmená alebo slabiky v slovách prehadzuje, pridáva, alebo zabúda napísať, nedodržiava bodky, dĺžne, čiarky, prípadne ich umiestňuje na nesprávnom mieste, často nerozlišuje mäkké-tvrdé a krátke-dlhé slabiky.
„Dysortografia je porucha pravopisu, prejavujúca sa neschopnosťou dieťaťa uplatňovať naučené gramatické pravidlá.“
Dysortografik často vynikajúco ovláda gramatické pravidlá (poučky, vybrané slová a pod.), no pri písaní diktátov či iných textov ich nedokáže uplatniť. Diktát takéhoto dieťaťa je typický mnohými chybami typu nesprávne určené y-i, ý-í. Nadmerné písanie diktátov či rôznych gramatických cvičení má len veľmi slabý efekt a žiaka neprimerane zaťažuje. Medzi časté sprievodne javy patrí absencia krátkodobej pamäte, problémy s orientáciou, nesprávna výslovnosť a porucha pozornosti, pamäte.
Dyskalkúlia – vývinová porucha počítania
Dyskalkúlik si nedokáže predstaviť a pochopiť pojem číslo, číselný rad, má problémy s prechodom cez desiatku, zamieňa si podobné čísla či poradie číslic. Odstraňuje sa veľmi ťažko. Na uľahčenie vzdelávania takýchto žiakov je vhodné používať špeciálne metódy, predtlačenú číselnú os, kalkulačku či iné pomôcky, ktoré zjednodušia celé vzdelávanie žiaka. Ťažkostí sa prejavujú v neschopnosti pamätať si, čítať a písať čísla, nedostatočnej predstavivosti číselného radu, neschopnosti pamätať si vzorce, nezvládanie čítania čísel pokiaľ sa v strede nachádza nula, zamieňaní matematických operácií a pojmov (väčší-menší, viac-menej a pod.), problémy v rysovaní a pod. Medzi sprievodné javy pri dyskalkúlií patrí porucha pravo–ľavej orientácie, porucha priestorovej orientácie, porucha zrakového a sluchového vnímania a porucha pozornosti a pamäte.